Chcem analyzovať protesty, ktoré prebiehajú kvôli ACTE. Nielen, že to vo mne vyvoláva totálny odpor, ale zároveň ma to nutí zamyslieť sa nad tým, čo je elitárský spôsob myslenia a ako sa líši od neelitárského - masového.

ACTA je taká alternatíva Kjotského protokolu, aplikovaná na internet. A masy ľudí, ktorí sťahujú a protestujú proti porušovaniu slobody, sú ropné spoločnosti. V obraznom slova zmysle, samozrejme. Preto protestujú.

A nemôžem kvôli tomu spať. Príde mi to nepochopiteľné. Nepochopiteľné, hlúpe, púdové premýšľanie. Neschopnosť analyzovať vec. Tak to vnímam. Verím v ACTU. Verím, že je to správné a moja viera ma hlboký základ. Tajne dúfam, že ACTU schvália a že ľudí budú zavierať zato, že sa u nich nájde čo len jedná nelegálna mp3, čo len jeden nelegálne stiahnutý film. A dúfam, že budú zavierať celé rodiny, všetky vekové kategórie. Príde mi to ako krásny intelektuálny holokaust.

A protesty? Proti obmedzovaniu ľudských práv? Ale čo sú ľudské práva a odkiaľ, pokiaľ siahajú? Totiž internet, ktorý vznikol ako alternatíva reálnej siete, sociálnej, alebo hmotnej má svojé pravidlá, ktoré pri jeho vzniku sa ctili ako sväté. Teraz sa vraj porušujú. Ale ako? Tým, že sa duchovnej hodnote pripíše zodpovedná cena? To nie je porušovanie základných práv internetu, to je ich uplatnenie v praxi. Všetci ľudia by mali platiť za to, čo využívajú. Nevymyslel som si to, tak to bolo vždy. Tak vznikli financie, to je ich koncepcia. To, že sa z peňazí stala činnosť, ktorou si ľudia získavajú duchovnú hodnotu a nie naopak je problém. Nie ACTA je problém, ale reakcie na ACTU sú problém.

Problém je to, že človek si navykol na to, že myšlienky a koncepcie nemajú cenu. A hlavne si navykol, že on sám nemá cenu. Teraz premýšľam a ospravedlňujem sa. Sám som sťahoval filmy, sám som sťahoval hudbu. A hanbím sa zato. Ale vždy som si hovoril, že je to nutné zlo. Sám totiž chcem točiť filmy a ako ináč sa mám dostať ku Bergmanovi? V Prešove, kde som vyrastal nebol až doteraz filmový klub, kde by šli artové filmy. A viem, že vždy, keď v CINEMAXe šiel nejaký artový hit, tak som tam bol a bol som šťastný. Dal som nato posledné peniaze a neľutujem to. A predtým než otvorili Phanta Rhei, tak som nemal možnosť si objednať limitovanú dvoj DVD edíciu Obete od Tarkovského. A povedal som si. Raz, až budem mať prachy, tak si všetky filmy, čo som stiahol kúpim. Stoja zato. A viem, že ľudia, ktorí ich vytvárali, si to zaslúžia viac, než iní. Verím, že sú ľudia, ktorí sú viac, než iní. A hovorím, že tých ľudí si treba vážiť. Pretože ich duševné bohatstvo prevyšuje moje. Taka bola moja predstava.

Teraz však vidím, že tú predstavu nemajú všetci. Proti ACTE, ktorej elitárske chápanie presadzujem, sa protestuje. A ja sa pýtam, prečo? SMER hovorí, že ľudia nemajú na DVD, preto je hlúposť, aby sa ACTA podpisovala. A tak si hovorím... človek, ktorý premýšľa a je vychovaný ku šľachteniu myšlienok a pretváraniu ich podstaty do reality by to v živote nepovedal. Veď tí politici sú vzdelaní, vedia o čom je reč. Ale jasné, veď im nejde o presadzovanie elitarského zmýšľania. Oni chcú kreslá. Preto daju zapravdu ľudu, ktorí nemajú na DVD. A stále zabudajú, že problémom nie je ACTA, ale nekúpyschopnosť obyvateľstva, degradacia myslenia.

Anonymita internetu a všedostupnosť. Elitárske zmýšľanie - vzdelanosť sa dá šíriť aj tam, kde sa predtým nedala šíriť. Knihy a informácie majú možnosť dostať aj ľudia, ktorí predtým takú možnosť nemali.

Púdové, masové zmýšľanie - mám internet a nikomu neuškodí, keď si stiahnem film. Veď to robí každý. Veď načo mám vedieť informácie? Mám ich na internete. Preto sa radšej stanem závisly na internete. Internet je masové nadvedomie. Je to priestor, kde sme si všetci rovní. To nevadí, že ma nikto nevidí, ja môžem a chcem byť neviditeľný. Mám dostup ku všetkému a viem si to užiť. Nemusím rozmýšľať. Stačí mi čo mám. Robotu, internet. Všetky svoje nedostatky si kompenzujem tam. Nemusím to vedieť naozaj, nepotrebujem informácie, potrebujem priestor, v ktorom mám dostupné informácie. Lebo načo sú dnes informácie? Na nič, myšlienku a hodnoty sú v reálnom svete nepotrebné. Načo do kina, stiahnem si to, načo kupovať, stiahnem si to. No a čo, že to niekto vytvára, komponuje, točí, píše, postprodukuje. Ja si to len chcem zožrať. Doneste mi to na tanieriku. Budem o tom premýšľať, ale nie dlhšie ako od začiatku do konca. A potom opustím internet, opustím priestor iluzorného uspokojenia. A čo keď mi to niekto zoberie? Čo keď podpíšu ACTU. Nie, proti tomu musím protestovať. A všetci proti tomu protestujú. Lebo ja už nebudem môcť sťahovať. A budem vždy premýšľať, čo keď mám v počítači nejaký film, čo som nevymazal. Čo keď som nato zabudol? Čo keď to nájdu a ja dostanem pokutu? Čo keď ma zavrú? To nemôžu, to je porušovanie mojích zvieracích práv. Som zviera a otvorené to priznávam. Som nato hrdý, moja mama je na mňa hrdá. A všetci máme svoju hrdosť.

...

Čo viac, stále nemôžem spať.

Dúfam, že ACTU schvália.